La-7
História:
Stíhacie lietadlo Lavočkin La-7 vznikol pokračovaním vývoja typu La-5. V honbe za vyššími výkonmi sa pracovníci CAGI zamerali na úpravy aerodynamiky. Na jednom La-5 stiahnutom z výrobnej linky sa realizovali zmeny, ktoré k nárastom výkonu – najme rýchlosti – až na 684 km/h vo výške 6150 m skutočne viedli.
Sovietske velenie bolo s postupom prác spokojné a nariadilo ďalšie vylepšenie. Na lietadlo z označením La-5 Etalon 1944 sa tak objavili zmeny, potom typické pre nový stíhací typ, La-7. Vstup vzduchu do kompresoru sa oproti La-5 premiestnil z hornej strany motorového krytu do nábežných hrán oboch polovíc krídla, chladič oleja, doteraz umiestnený na spodku motorového krytu, sa premiestil na spodok trupu pod kokpit, zmenšili sa bočné regulačné klapky chladenia motoru a celkovo došlo k vylepšeniu vnútornej aerodynamiky stroja. Etalon 1944 sa do vzduchu dostal prvý krát 1. Februára 1944 a po úpravách čiastočných nedostatkov putoval k vojenským skúškam.
Sovietsky predstavitelia boli s Etalonom 1944 spokojný a sériová výroba typu začala v máji 1944. Lietadlo dostalo nové typové označenie La-7. Prvé kusy vyšli z montážnej linky závodu č. 21 v Gorkom a do konca roku 1944 sa rozbehla tiež výroba v závodu č. 381 v Moskve a v závode č. 99 v Ulan Ude.
Prvé stroje armáda prevzala v júli 1944, operačné skúšky sa uskutočnili u 63. GIAP v septembri a októbri toho roku. Ukázali na vynikajúce letové vlastnosti lietadla, ale tiež na časté poruchy hydraulickej sústavy a zadieranie motoru v dôsledku úplne nevyskúšaného presunutí vstupu vzduchu z krytu motoru do nábežnej hrane krídla. Novými vstupmi sa totiž do motora dostávalo omnoho väčšie množstvo prachu a nečistôt.
Už v júny 1944 prebehli skúšky silnejšie vyzbrojeného stroja. La-7 dostal do prednej časti namiesto dvojice 20mm kanónov ŠVAK trojici kanónov Berezin B-20 rovnakej ráže. Nové zbrane síce trpeli radou problémov, ale do sériovej výroby sa nimi vyzbrojené stroje nakoniec dostali. Výroba La-7 skončila na konci roku 1945 a vyrobilo sa celkovo 6158 strojov, vrátane 368 tojkanonových.
Ďalší vývoj La-7 smeroval najme k experimentom – La-7 TK so dvoma turbokompresormi mal stačiť na vysoko lietajúci Ju 388, La-7 R mal v zadnej časti trupu zabudovaný pomocný raketový motor RD-1. Skúšky boli nakoniec zastavené v prospech nového La-9.
Vznikla tiež obmedzená séria dvojmiestnych cvičných La-7 UTI. Obrovské problémy s ovládateľnosťou však spôsobili, že piloti prešli výcvikom na starších La-5 UTI.
Lavočky La-7 sa dostali do výzbroje mnohých sovietskych stíhacích jednotiek, vrátane elitných, gardových plukov a divízií. Lietala a víťazila na nich rada sovietskych es, vrátane najúspešnejšieho z nich, Ivana Nikitoviča Kožeduba s 65 samostatnými a 29 skupinovými zostrelmi.
Typ sa tiež objavil vo výzbroji Československého letectva. Prvé stroje prišli na samotnom sklonku vojny. Posledné z nich dolietali v roku 1950. Jediný zachovaný exemplár z našej výzbroje si môžete pozrieť v pražskom Leteckom múzeu.
Špecifikácie (La-7):
Technické údaje:
Pohonná jednotka: 14 valcový vzduchom chladený dvoj hviezdicový zážihový štvortaktný motor Švecov AŠ-82FN o výkone 1850 hP (1360 kW)
Posádka: 1
Dĺžka: 8,67 m
Rozpätie: 9,80 m
Výška: 2,54 m
Plocha krídel: 17,59 m²
Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 605 kg
Vzletová hmotnosť: 3 240kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 3 400 kg
Výkony:
Maximálna rýchlosť: 658 km/h (vo výške 5900 m)
Dolet: 665 km
Dostup: 11 300 m
Stúpavosť: 18,3 m/s
Výzbroj:
2× synchronizovaný kanón ŠVAK ráže 20 mm alebo 3x synchronizovaný letecký kanón B-20 ráže 20 mm
Postavený stroj:
Stroj štábneho rotmajstra Jána Kaliského, 2. letka Leteckého pluku 1, letisko Tri Duby, 8 septembra 1947